Ján Bálint: Láska, vzťahy, pomóžme si navzájom

190
Foto: Pixabay.com

Viacerí sa ma pýtali, čo sa to deje momentálne vo vzťahoch. Ako keby prestali fungovať. Prestávajú si rozumieť. Utekajú jeden pre druhým a výhovoriek niet konca. Ba dokonca často to boli ľudia kde obaja, alebo aspoň jeden z nich sa zaoberali sebarozvojom, duchovnom. Nepovažujem sa za experta na túto tému, ale posnažím sa napísať niečo, čo vnímam v srdci a viem, že moji duchovný pomocníci ma povedú.

Poprosím o zhovievavosť, nakoľko táto téma je veľmi široká a citlivá. Určite nenapíšem všetko, čo by sem patrilo. Len časť, čo cítim, že je to nutné. Okrem toho, ak niečo napíšem tvrdšie, neberte to prosím ako útok. Aj keď trocha budem skákať z jednej témy do druhej, na konci to zjednotím.

Všetci sa meníme, ako len vieme. Niekomu stačí si niečo prečítať, vypočuť a dokáže pracovať na sebe. Častejšie ale potrebujeme životné skúsenosti, aby sme sa pohli dopredu. Tie sú veru niekedy bolestivé. Aby som to mohol písať zrozumiteľne, aj keď nerád, potrebujem nás rozdeliť na začiatok na dva tábory. Na mužov a ženy. O zrkadleniach sa navzájom už napísalo toľko, že to už určite poznáte. Píše sa často aj o bezpodmienečnej láske, vzájomnej úcte, odpustení, rešpektovaní, počúvaní.

Tu ma zastavili. Počúvanie a komunikácia. Vnímate, že otvorene komunikujeme a predsa ako keby sme počuli len to čo chceme? Čo cítime, vnímame, aké pocity, myšlienky k nám prichádzajú keď rozpráva ten druhý? Často posudzujeme, súdime, bojujeme? Chceme dokázať, že ten druhý nepovedal to, čo sme chceli počuť? To sa deje ako na jednej strane, tak aj na tej druhej. Možno niekto sa teraz ozval, že nič neposudzuje, nesúdi. Slobodne vypočuje a rozhodne sa cez srdce a odpovie. Odpovie a zistí, že ten druhý vôbec nechápe, o čom to reční. Môžeme s kľudom povedať, že to robia vysoké vibračné rozdiely medzi partnermi. Naozaj? Platí to ale vždy, alebo len v tomto prípade? V robote a nie len v práci robíme často veci, ktoré ani nechceme. V srdci frfleme, držíme ústa a makáme, lebo potrebujeme peniaze, alebo niečo iné. Prečo sa aj vtedy nepýtame srdca a nerobíme to, čo by nás naplnilo (dušu) úplne? Máme strach, že z toho nevyžijeme. Naozaj? Kde je potom tá naša viera, vysoké vibrácie dôvery vo svetelné bytosti, že vesmír sa o nás vždy postará?

Stále žijeme v 3D kde potrebujeme peniaze, aby sme sa postarali o seba, rodinu. Na fyzickej úrovni žijeme spolu ako pár (telo), kde si navzájom pomáhame. Potom je tam emocionálna úroveň, kde cítime k sebe príťažlivosť. Nemyslím teraz na závislosť. A nakoniec duchovná úroveň, kde každý z nás je tam, kde je. To hlavne platí vo vzťahoch, kde len povedzme jeden z nich sa venuje osobnému rozvoju. Najčastejšie sú to ženy. Áno, ženy. Prosím vás, ženy toto je len pre vás.

Viete prečo ste v tejto inkárnácii ženami? Už počujem ako niektoré hovoríte, lebo ste sa rozhodli. Máte pravdu. Rozhodli ste sa ešte pred inkarnáciou a dali ste nám mužom jeden sľub. Sľub že nás naučíte, čo je to skutočná LÁSKA. Viete, že máte dar ľahšie vibračne napredovať. Sťahujete informácie, ste skoro vždy o krok vpred, alebo aj o niekoľko krokov. Preto ste aj emočne silnejšie od nás, mužov. Cítite dopredu veci o ktorých často muži nemajú ani páru. Letíte dopredu a nás s vašim odchodom, rozchodom, nechávate napospas osudu. Máme sa naučiť láske sami? Keby sme tu neboli, ako by ste, sme dosiahli Jednotu?

Chlapi, muži. Sme bojovníci, ochrancovia, lovci. Naše matky nás v tých starých výchovných programoch otupili. Aby naše srdcia vydržali zabíjanie ľudí, zvierat. Celé tie tisíce inkarnácií boli emocionálne blokované. Pre chlapa na prvom mieste bola česť, fyzická sila a až niekde potom bola láska s podmienkami. Narodili sme sa teraz sem do tohto časopriestoru, kde máme odložiť tieto staré spôsoby bytia. Ženy nie sú lovné duše. Žiadnu dušu nemôžeme uloviť, spútať. Ak už, tak jedine vlastnú. No aj my muži, ako aj ženy, sme sa sem prišli naučiť žiť v mieri. Naučiť sa, čo je to bezpodmienečná láska. Nikto z nás ešte nie je taký múdry, aby všetko vedel. Boli sme učený aby sme necítili, netrápili sa cez srdce. To bolo. Dovoľme si otvoriť bránu k najhlbším emóciám lásky. Tá božská iskra v srdci je dar, ako pre nás, tak aj pre ženy. Tá iskra je náš nekonečný život v láske. Požiadajte vaše partnerky aby vám pomohli. Možno, že bude pre vás novinkou plač. Skutočný muži plačú a majú láskyplné emócie. Bez lásky, emócií sme fungovali v totalitnej tme. Teraz je okolo nás svetlo. Prestaňte sa báť, že sa ženy nevedia o seba postarať. Aj to je už starý program. Netreba nikomu nič dokazovať, ktorý z nás je silnejší a práve preto potrebnejší. Sme navzájom potrebný, aby sme dosiahli spoločne vstup do Jednoty.

Milované ženy, ale aj muži. Žijeme v dualite. My sme si to vybrali, túžili sme po tejto lekcii, aby sme si uvedomili niektoré základy spoločného slobodného bytia. Uvedomme si a to je jedno či som žena alebo muž, sme ľudia, človek. Aby sme sa mohli k sebe priblížiť, aby sme boli stále bližšie na všetkých úrovniach, potrebujeme spoločne pracovať na jednej veci. Ženy by mali prijať svoju mužskú časť a muži tú svoju ženskú časť. Milovaná žena, hovoríš, že ten tvoj chlap je ako žena? A ty prečo sa chováš v ženskom tele ako muž? A opačne.

Ani tá výhovorka neprejde, že chcem byť sama sebou, chcem byť sám sebou, hľadám sa, potrebujem samotu pre seba a preto odchádzam. Byť sám sebou neznamená byť sám v samote, lebo nikto z nás nechce byť sám, to je ilúzia. Tam vnútri v srdci všetci túžime po pohladení, dotyku. Komunikovať s niekým, komu záleží aspoň trocha na nás. Z jednej strany kvákame o bezpodmienečnej láske, aký sme úžasný, ako to už zvládame, a z druhej strany len tak chrlíme naše podmienky. To počuť práve pri rozchodoch. Prepáčte že to takto píšem. Prosím zamyslite sa len nad sebou, kde sa nachádzate a čo môžete urobiť jeden pre druhého.

Podajte si navzájom ruky, precíťte svoju vzájomnú lásku. Každý z vás tak ako to viete. Vy milované ženy držte vašich chlapov pevne. Ukážte im ako sa letí. Rozprávajte im o všetkom, učte ich. Pýtajte sa, čo všetko cítia, otvárajte ich srdcia. Ste majsterkami lásky, ste kňažkami lásky a ste tu aj pre nás. Alebo máme vymrieť či odísť z vašich životov a budete sa venovať vlastným deťom, synom a ich chcete učiť pravej láske? Ospravedlňujem sa za tvrdosť slova. Viete veľmi dobre, že by to hore neprešlo.Potrebujeme sa navzájom. Odložme si egá, odložme si naše duchovné egá, pýchu a buďme si nápomocní. Prijmime navzájom naše vzájomné zrkadlenia ako dar. Dar, kde sa ukazuje na čom máme pracovať. Prestaňme to brať ako niečo zlé, menejcenné. Komunikujme otvorene, komunikujme slobodne bez strachu. Podržme jeden druhého bez posudzovania v láske s láskou. Buď to spolu zvládneme v prítomnosti, alebo budeme potrebovať ďalšie životy? Zamyslite sa, precíťte.

S láskou pre nás všetkých Janko

Pre http://gaia2010.sk/ 3.1.2015 napísal Ján Bálint. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

Časopis Ve hvězdách si lze předplatit prostřednictvím non stop linky předplatného + 420 777 157 435, e-mail: info@astrolife.cz (roční předplatné 240 Kč, na 2 roky 480 Kč), pro Slovensko na telefonních číslech +420 249 893 566, 3563, +420 800 188 826, e-mail: objednavky@ipredplatne.sk